Dňa 28.7.2022 vyrážame do Talianska na Petzl ferraty.

O siedmej ráno sa stretávam na benzínke s Michalom a Alžbetkou s najväčšími fanúšikmi Trekland Tripov ešte v Žiline pred diaľnicou. Spoločne vyrážame do Bratislavy kde cestou v Ilave naberáme Ivku, ktorá sa rozhodla ísť s nami ako úplný začiatočník do neznáma za dobrodružstvom. V Bratislave stojíme na pumpe OMV kde nás už čakajú ďalší pacienti :) Stretávame sa s Dávidom, ktorý pracuje v Treklande a je jediný zástupca Treklandu ktorý s nami ide pretože Jakub ako organizátor sa pár dní pred odchodom vážne zranil na bicykli a nemôže s nami ísť. Ostáva to teda na nás dvoch a na mojom parťákovi a inštruktorovi Jožkovi. Ďalej k nám pribudol Ičo, ktorý má s nami už tiež skúsenosti. Hneď dobre naladená partička ľudí si dáva uvítací drink pri aute, okrem šoférov samozrejme a odchádzame na cestu zatiaľ len dve autá. Cesta je dlhá pre rôzne obmedzenia na cestách, ale rozhodne nie nudná. Po jedenástich hodinách cesty sme dorazili do cieľa do dedinky Tenno pri jazere Lago di Tenno. Rozkladáme stany a robíme si Treklandtripový basecamp. Po večeri a dvoch pivách pri nás zastaví ďalšie auto zo značkami TN a chalani hneď bez slova vedia, že sú na správnom mieste :) Namiesto stavania stanov k nám prichádzajú s prípitkom a dobrou náladou. Kemp má otvorené brány len do 23 hodiny a preto sa posledné štvrté auto k nám nedostane, lebo prichádzajú neskôr. Keďže vonku prší ostávajú spať v aute pred kempom...tomu sa hovorí "byť tak blízko a predsa ďaleko" :-D Ráno nás, ale čaká pekné počasie a všetci sme už v kempe. Po krátkom predstavení sa presúvame do dedinky Belino. Odtiaľto vedie poľná cesta k ferrate Signora Delle Acqua, ktorá vedie popri vodopáde s obťažnosťou EEA aj keď je písaná ako D. Pred nástupom dostali všetci ferratové vybavenie Petzl (prilba, sedák, ferratový tlmič pádu a odsedávky). Prichádzame na rad s Jožkom, kde predstavíme značku Petzl, nášho obchodného partnera Trekland, ktorý celú túto akciu zorganizoval a nás ako inštruktorov. Následne prebieha inštruktáž pre bezpečný pohyb na ferratách, možnosti istenia a riziká spojené s pohybom na skalách. Všetci výborne počúvali a sú nabudení. Jožko urobil rozdelenie ľudí na dve skupiny. S prvou skupinou Alžbetka, Michal, Iva a Paľo vyrážam do steny ako vedúci člen skupiny a za nami nás nasleduje naše stredové libero Dávid, za ním Jožko, Iva, Lukáš, Matúš a Ičo. Je pre nás úžasné vidieť ako sa partia ľudí v teréne stmelila a pracujú spolu ako jeden tím. Užívali si každý pohyb a prácu s materiálom Petzl. Po necelých dvoch hodinkách prichádzame do poslednej Áčkovej časti kde nechávam svoju skupinu vystúpiť samostatne hore a ja čakám na druhú v prípade, že by sa niečo stalo a bolo by treba moju pomoc. Ale jedinú pomoc potrebovala moja vysielačka, ktorá mi náhodou vypadla a spadla do jazierka. Takže Ičo si skúsi aj spust a drobné lezenie. Akcia bola úspešná :) Hore na vrchole je sedenie, kde sa všetci čakáme a vidíme vyškerené tváre spokojných aj keď unavených ľudí. Ale bez práce nie sú koláče :-D čaká nás zostup asi 50 minút dole k autu. Po príchode do kempu odchádza celá grupa na nákup, jedlo a kúpanie v jazere Lago di Garda pod vedením skúseného baviča Dávida a my s Jožkom balíme veci a ideme preskúmať ferratu ktorú chceme ísť s nimi na druhý deň, pretože ferratu gullio Segata ktorá mala viesť na vrchol Pas D Abramo nám zatvorili pre zlý technický stav a v tom teple by bola aj tak náročná pre jej dlhý nástup. Vyberáme sa preto do mestečka Petramurata kde sa nachádza ferrata Ernesto Che Guavara s obťažnosťou A/B. Ferrata je veľmi dobre značená od parkoviska až po nástup. Chceme si prejsť celú ferratu, aby sme vyhodnotili riziká keď to má byť celodenná túra. Valíme hore ako sa dá...vedeli sme že je od nás asi dve hodiny búrka ale museli sme ju prejsť celú, aby sme vedeli čo nás čaká. Bohužiaľ ferrata bola značne poškodená a v dôležitých pasážach chýba istenie bez možností akéhokoľvek istenia v platniach a sutiach, ktoré musíme ísť sólo. Už vieme že sem zobrať skupinu ľudí by bolo veľmi nebezpečné. Na Vrchol ku krížu už bežíme a robíme si aspoň vrcholovú fotku na pamiatku. Bežíme dole ku chatám, kde nás domáci schovali pred búrkou, pohostili pivom a cestovinami. Asi po hodine sa urobilo okno a my polovicu cesty bežíme dole. No búrka si nás našla aj v lese...lenže les a dážď nás tak ohromil svojim čarom a krásou, že aj keď mokrí už len kráčame smerom dole k autu už po tme. Z auta voláme Kubovi, že je to zlé takže hľadáme ďalšiu alternatívu. Po príchode do kempu nám už úžasná partia pripravila večeru a pivo na zavodnenie po dlhom dni. Všetkých sme na rovinu informovali aká je situácia a že ráno im dáme vedieť čo sme vymysleli. V noci moc nespím a študujem ferraty v okolí čo mi poslal kolega Fando ako veľký cestovateľ a znalec danej oblasti. Jakub mi tiež poslal info o ferrate z mestečka Mori na ferratu Monte Albano. Keďže mi ju poslal aj Jakub aj Fando zameral som sa na ňu a zaspával som s tým, že je síce ľahšia ako Acqua ktorú boli deň pred tým ale je dlhšia a vzdušnejšia, ale hovorím si že ráno bude múdrejšia večera. Sedím pri raňajkách s Dávidom a sťahujeme topo...rozmýšľam ísť neísť...ukazujem topo rozospatému Jožkovi, ktorý ešte len po prečítaní názvu hovorí rázne ideme :) Všetci už boli po raňajkách a pripravený vyraziť. Dostávajú pokyny kam ideme a čo ich čaká . V Mestečku Mori je už na parkovisku teplo a potíme sa len pri balení... vystúpame hore ku kostolíku a kaplnke, kde po troch minútach sme pod nástupom. Po kontrole materiálu a ľudí sa vyberáme v rovnakých skupinách smerom hore...na začiatku nás ale čaká cca 2-3 metre nepríjemný nástup, ale Alžbetka to zvláda na jednotku a po nej všetci ostatní. Čakala nás dlhá a teplá ferrata D. Krásne rebríky, vzdušné traverzy a nádherné výhľady na široké okolie. Každý krok bol výnimočný a nie len pre našu grupu, ale aj pre nás. Po ceste sú aj oddychové miesta kde sa čakáme a robíme pekné fotky. Cesta hore nám trvala niečo cez dve hodiny a pred posledným výlezom robím všetkým posledné adrenalínové fotky na rebríku s previsom :) Hore sa stretávame, spotení, niektorí unavení ale všetci maximálne spokojní. A nechýbala ani spoločná "svojka". Keďže sme ešte nemali Trekland Trip - ako zletieť horu s Ďurifukom tak nás čaká zase po svojich cesta dole. Lenže cesta ide rýchlo, keď je partia ako bola táto. Byť v Taliansku a nedať si pizzu a tiramisu? To určite nie! Prvá otvorená reštaurácia, kde nemajú Taliansku siestu je naša a plne obsadená :) Po návrate do kempu ďakujeme horám, že nás pustili spoznať ich krásu a odchádzame na wellness do jazera Tenno. A nie že by sme sa do teraz nebavili, ale konečne prichádza uvoľnenie aj pre nás s Jožkom. Plávanie, večera a posedenie s ľuďmi, ktorí prichádzali ako neznámi a vystrašení a stali sa z nich kamaráti a parťáci. Po večeri a pive prichádza ešte terapia, aby sme z nich vytiahli čo sa im páčilo, čo by zmenili a aké sú ich pocity....dostávame samé superlatíva na akciu, na Trekland na vybavenie od Petzlu a samé ďakovačky ;o) Odchádzame spať pretože nás ráno čaká dlhá cesta domov a triedenie materiálu. Ráno boli hore všetci ako švajčiarske hodiny...čakala nás rozlúčka, opäť ďakovačky a cesta domov...štyria nadšenci ostávajú ešte v okolí Arcu a my odchádzame domov...je nám smutno, ale už teraz sa tešíme na ďalšiu akciu s nimi! Cesta domov je dlhá, lebo v Nemecku a Rakúsku sú samé radary a obmedzenia... Chalanov Iča a Dávida vyhadzujeme v Bratislave a Ivku predávame do rúk Alžbetky a Michala, ktorí ju odviezli do Ilavy. Po rozlúčke ma ani len nenapadlo, že stretnem asi za 10 minút opäť Džepeta Dávida :-D ten si zabudol peňaženku a dobehol nás na pumpe...ešte, že sme boli hladní :-D namiesto priamej linky do ZA idem po R1 smer ZV, aby som zaviezol Jožka bližšie k jeho bydlisku. Vo ZV ho už čaká šarmantná manželka Danielka a dve cicky...eee pardon...mačky, ktoré Danielka doviezla do ich nového príbytku. Posledné lúčenie a cesta do Žiliny. Po ceste ešte volám s Kubom a hodnotíme akciu. Sme spokojní. Cca okolo 23 prichádzam už domov aj ja kde ma čakala manželka a švagrová aj s večerou :)

Chcem sa ešte raz poďakovať Jakubovi a celej firme Trekland, za skvelú organizáciu aj keď Kubo nemohol ísť s nami...celej firme Vertone a Petzl za vybavenie materiálom a šéfom, že mám takú dobrú prácu ako mám :) Jožkovi, ktorý si zobral voľno, aby mi dobrovoľne pomohol s prácou inštruktora a jeho žene Danielke za to, že ho pustila :) a samozrejme všetkým účastníkom Trekland Tripu!!!

vidíme sa nabudúce